Očakáva sa, že v dôsledku dvoch „covidových“ rokov, vojny na Ukrajine a neustále turbulentnej situácii na trhu dôjde k nárastu počtu spoločností, ktoré nebudú schopné platiť svoje záväzky, čo by mohlo ohroziť nielen podnikateľské prostredie, ale aj zamestnanosť. Malou náplasťou na predpokladané problémy bolo zavedenie inštitútu dočasnej ochrany v máji 2020.

Nové postupy, ktoré môžu právnické osoby pri riešení hroziacej platobnej neschopnosti využiť, sú dostupné od 17. júla 2022 zákonom č. 111/2022 o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Cieľom úpravy je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinné, efektívne, rýchle a transparentné konanie vtedy, keď dlžníkovi úpadok len „hrozí“. Ide o tzv. preventívne konania, ktorými sa má zabrániť úpadku dlžníka, ale zároveň aj zvýšiť celkové uspokojenie veriteľov v porovnaní s riešením situácie dlžníka v prípadnom konkurze.

Na to, aby boli tieto preventívne konania efektívne využívané, sa predpokladá aktívne konanie dlžníka a sústavné sledovanie jeho finančnej situácie, majetku a záväzkov tak, aby sa mohol včas dozvedieť o hroziacom úpadku a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Následne, v prípade záujmu o riešenie situácie preventívnym konaním vyhľadať „profesionálneho poradcu“ a so situáciou a možnými riešeniami oboznamovať svojich veriteľov.

Kedy dlžníkovi hrozí úpadok?

 Dlžníkovi hrozí úpadok, ak mu hrozí platobná neschopnosť, a teda ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane situácia, že nebude schopný plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Nemôžeme si už na úvod pritom odpustiť poznámku, či sa tento inštitút už len samotným „odhadovaním“ vývoja na ďalších 12 mesiacov bude využívať alebo zneužívať podnikateľmi tak, aby prípadne „optimalizovali“ svoje podnikateľské plány na ďalšie obdobie.

V zásade, v závislosti od veľkosti dlžníka, počtu veriteľov a výšky jednotlivých záväzkov si dlžník po konzultáciách s veriteľmi a poradcom zvolí, či hroziaci úpadok bude riešený verejnou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou.

Verejná preventívna reštrukturalizácia

 Počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie musí dlžník v spolupráci s poradcom a veriteľmi pripraviť plán, na základe ktorého dôjde k takým opatreniam (predaj majetku, odklady splatnosti, zmena riadenia a štruktúry), aby sa zabránilo úpadku dlžníka a dlžník by pokračoval v podnikateľskej činnosti.

Primárne je potrebné tiež určiť zoznam dotknutých a nedotknutých veriteľov. Pohľadávky nedotknutých veriteľov sa do plánu nezahŕňajú. Ide napr. o veriteľov s pohľadávkami do 5.000 eur, veritelia s pracovnoprávnymi nárokmi alebo nepeňažnými pohľadávkami, správca dane, či colné orgány a pod. Pohľadávky nedotknutých veriteľov nie sú takou reštrukturalizáciou ovplyvnené a dlžník je povinný ich uhrádzať bez ohľadu na verejnú preventívnu reštrukturalizáciu.

Vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii sa za zákonom stanovených podmienok poskytuje dlžníkovi tiež tzv. dočasná ochrana v podobe ochrany pred:

  • vyhlásením konkurzu;
  • povolením reštrukturalizácie;
  • pred vedením exekúcie;
  • výkonom zabezpečovacieho práva;
  • ochrany pred odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy pre neplatenie záväzkov a podobne.

Dočasná ochrana sa poskytuje na obdobie maximálne šiestich mesiacov (tri mesiace je základné obdobie, pričom dlžník môže požiadať o predlženie o ďalšie 3 mesiace).

Už spomínaný inštitút „covidovej“ dočasnej ochrany sa týmto ruší.

V pripravenom pláne sa tak následne rozdelia dotknutí veritelia do jednotlivých skupín tak, aby sa dosiahlo spravodlivé rozdelenie dostupných prostriedkov medzi veriteľov, ale zároveň aby bol plán udržateľný a reálny. Verejný plán musí preskúmať a potvrdiť súd.

 Neverejná preventívna reštrukturalizácia

 Na rozdiel od verejnej preventívnej reštrukturalizácie je neverejná preventívna reštrukturalizácia primárne zacielená na riešenie hroziaceho úpadku s veriteľmi, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí. Ide teda najmä o banky, poisťovne, finančných agentov a sprostredkovateľov, obchodníkov s cennými papiermi a pod.

Ako už z názvu vyplýva, neverejný plán sa nezverejňuje a zaväzuje iba veriteľov, ktorí s ním prejavili písomný súhlas, a teda záväzky ostatných veriteľov ním nie sú nijako dotknuté.

***

Na záver je potrebné dodať, že, ak preventívne konanie nebude úspešné (napr. nedôjde k finálnemu schváleniu plánu), na rozdiel od neúspešnej reštrukturalizácie to neznamená, že dlžník automaticky smeruje do konkurzu, a teda dlžník môže naďalej pokračovať v podnikaní a zvoliť iné opatrenia na vyriešenie svojej finančnej situácie.