Hore

Máte otázku?

Pred odoslaním správy si prosím prečítajte naše podmienky spracovávania Vašich osobných údajov v dokumente Ochrana osobných údajov.

FAQ

Stavebné právo

Áno, v zmysle § 70 stavebného zákona je stavebné povolenie, vrátane jeho predĺženia, záväzné aj pre nového vlastníka pozemku (právneho nástupcu). Cena stavebného povolenia pravdepodobne vstúpi do celkovej kúpnej ceny nehnuteľnosti. Iná situácia by bola, ak by ste chceli stavať ako stavebník na pozemku, ktorého nie ste vlastníkom.

Sú to štandardizované zmluvné vzory, ktoré vydala Medzinárodná federácia konzultačných inžinierov (Fédération Internationale des Ingénieurs-Conseils (FIDIC)) so sídlom v Ženeve. Ide o sústavu štandardných ustanovení, pravidiel a postupov, ktoré sa používajú pri realizácii rôznych typov stavebných projektov financovaných z verejných zdrojov a v súkromnej sfére.

Zastupovanie v kontrolných konaniach so štátom

Určite kontaktujte advokáta. Protokol o výsledku inšpekcie práce totiž konštatuje, že ste porušili zákonom stanovenú povinnosť. Je zásadným dokumentom, od ktorého sa odvíja celé ďalšie konanie. Už samotný protokol môže obsahovať povinnosti (tzv. opatrenia), ktoré vám inšpektorát práce uložil na odstránenie nesprávneho stavu. S ich prijatím sa zväčša spája potreba odstránenia chýb v existujúcich procesoch, prípadne nastavenie nových procesov, či preštudovanie a implementácie konkrétnej právnej (možno novej) regulácie. So všetkým vyššie uvedeným vám advokát veľmi rád pomôže.

Ak s opatreniami uloženými v protokole nesúhlasíte, je potrebné ihneď podať námietky (resp. správnu žalobu). Zmeškanie relevantnej obrany proti protokolu môže znamenať váš neúspech v celom ďalšom konaní.

Odstránením nedostatkov však celý proces nemusí končiť. Za porušenie povinností vám bude pravdepodobne uložená správnym orgánom pokuta, a to aj vtedy, keď ste nedostatky už odstránili. Je užitočné dať prípadné rozhodnutie o uložení pokuty prezrieť advokátovi, ktorý posúdi, či správny orgán nielen správne formuloval výrok rozhodnutia, ale aj to, či výšku pokutu riadne odôvodnil a či v konaní rešpektoval vaše práva.

Rozhodnutie, či zaplatiť alebo nezaplatiť uloženú pokutu, môže závisieť od rôznych faktorov – od jej výšky, charakteru povinnosti, ktorá bola porušená, ale aj zváženia ochrany dobrej povesti, ktorá môže byť dotknutá konštatovaním porušenia zákonnej povinnosti.

Ak sa rozhodnete proti rozhodnutiu brániť, máte k dispozícii nasledovné právne prostriedky: odvolanie proti rozhodnutiu, následne – ak by mu nebolo vyhovené – podanie žaloby vo veciach správneho trestania na Krajský súd, a následne kasačná sťažnosť podaná Najvyššiemu súdu SR.

V každom prípade však odporúčame kontaktovať advokáta, ak vám  bola uložená pokuta za tzv. nelegálne zamestnávanie. Povinnosť zaplatiť finančnú pokutu totiž nie je jediným dôsledkom, ktorý sa spája s konštatovaným porušením zákazu nelegálneho zamestnávania. Firma, ktorej bola uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie, sa nesmie počas troch rokov zúčastniť na verejnom obstarávaní, či prijať štátnu pomoc. To môže významne negatívne ovplyvniť váš hospodársky výsledok. Navyše, ak by došlo k opakovanému porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania, živnostenský úrad je povinný zrušiť firme oprávnenie na podnikanie.

Advokát váš prípad preštuduje, zanalyzuje jeho okolnosti, konanie i odôvodnenie inšpektorátu práce a pomôže vám nájsť argumenty a spôsoby, ako eliminovať alebo aspoň oddialiť negatívne dôsledky rozhodnutia.

GDPR

Zamestnávateľ môže mať, s ohľadom na povahu svojej prevádzky, rôzne oprávnené záujmy, ktoré môžu odôvodňovať spracovávanie osobných údajov aj bez súhlasu zamestnanca. Podľa našich skúseností ide o napríklad záujem na (i) ochrane majetku a bezpečnosti spoločnosti, zamestnancov a osôb zdržujúcich sa oprávnene v priestoroch zamestnávateľa; (ii) manažmente a efektívnej organizácii spoločnosti, plnení administratívnych činností v rámci skupiny; (iii) ochrane finančných záujmov; (iv) zabezpečení protikorupčných opatrení, (v) zabezpečení dôvernosti a bezpečnosti dát; (vi) zaistení bezpečnosti siete a informačnej bezpečnosti; (vii) uplatňovaní či ochrane práv v rôznych administratívnych, arbitrážnych, trestných, súdnych či exekučných konaniach a, samozrejme, aj ďalšie.

Zákon o ochrane osobných údajov nad rámec GDPR v § 78 ods. 3 uvádza, že zamestnávateľ dotknutej osoby, je oprávnený poskytovať jej osobné údaje alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné zaradenie, funkčné zaradenie, osobné alebo zamestnanecké číslo zamestnanca, útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo, adresa elektronickej pošty na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných povinností dotknutej osoby. Poskytovanie osobných údajov alebo zverejnenie osobných údajov však nesmie narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby.

Zjednodušene, áno, ak ste v čase uzatvárania kúpnej zmluvy cez e-shop dali možnosť zákazníkovi direct marketing odmietnuť (opt-out) a obsahom vášho direct marketingu sú vaše podobné služby alebo tovary, aké si u vás už príjemca objednal.

Teoreticky, GDPR považuje priamu marketingovú komunikáciu za tzv. oprávnený záujem, a teda všeobecne by pripúšťalo oslovovať existujúcich zákazníkov formou direct marketingu. GDPR však nie je jediný právny predpis, ktorý je potrebné vziať do úvahy.

Ak ide o direct marketing, určený fyzickým osobám, je potrebné prihliadnuť aj na zákon o elektronických komunikáciách (§ 62 ods. 2 a 3), ktorý pre direct marketing vyžaduje explicitný súhlas príjemcu. Súhlas príjemcu sa nevyžaduje len vtedy, ak sú splnené všetky nasledovné podmienky: (i) ide o priamy marketing vlastných a pritom podobných tovarov a služieb, (ii) kontaktné informácie (e-mailovú adresu) obchodník získal v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb a (iii) v čase, keď obchodník kontaktné údaje získal – teda pri uzatváraní kúpnej zmluvy cez e-shop, mal príjemca možnosť jednoducho a bezplatne odmietnuť používanie kontaktných informácií na účel direct marketingu.

Spory

Súdny poplatok je 6 % z hodnoty predmetu sporu, najmenej 16,50 EUR a v obchodných veciach najviac 33193,50 EUR. Ak sa rozhodnete vymáhať svoju pohľadávku v tzv. upomínacom konaní (platobný rozkaz), súdny poplatok je 50 % z hore uvedenej percentnej sadzby – teda 3%.

Vaša pohľadávka sa stane tzv. premlčanou po uplynutí 4 rokov odo dňa jej splatnosti. V rámci tejto doby by ste mali podať žalobu na súde; ak ju podáte neskôr, súd vám pohľadávku nemusí priznať, pokiaľ protistrana namietne jej premlčanie.

Na úroky z omeškania máte nárok priamo zo zákona (Obchodný zákonník § 369 ods. 2 ). Sadzba úrokov sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania, zvýšenej o osem percentuálnych bodov (takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania) alebo namiesto tejto sadzby môžete požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov (takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania).

Obchodné zmluvy

Nie. Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Písomné zmluvy však určite odporúčame najmä z hľadiska prevencie, eliminácie možných rizík a budúceho dokazovania v prípadnom spore.

Príklad:

Uzavreli sme písomnú kúpnu zmluvu na dodávku stroja. V e-mailovej komunikácii sme sa s kupujúcim dohodli na predĺžení termínu dodania. Kupujúci teraz argumentuje, že zmenu termínu dodania neschválil, pretože neexistuje písomný dodatok ku kúpnej zmluve. Má pravdu?

Odpoveď  na túto otázku je potrebné hľadať v pôvodnej kúpnej zmluve, ktorú ste uzatvorili. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Ak však takéto ustanovenie neupravuje, mohla by byť aj vzájomne potvrdená komunikácia oprávnených osôb (ak sa preukáže jej autenticita a oprávnenosť komunikujúcich osôb dohodnúť zmenu zmluvy) považovaná za platnú zmenu tejto zmluvy.

Softvérové právo

NDA je skratka z anglického pojmu Non-Disclosure Agreement, zjednodušene, dohoda o mlčanlivosti alebo dohoda o zachovaní dôvernosti informácií. 

Prostredníctvom NDA sa jedna alebo obe zmluvné strany (podľa okolností prípadu), zaväzujú, že informácie, ktoré si poskytli alebo sprístupnili, neposkytnú ani nesprístupnia inej strane, resp. že obmedzia ich využitie výlučne na dohodnutý účel.

NDA sa uzatvára nielen pri realizácii konkrétneho projektu, ale často už pred začatím obchodných rokovaní či v štádiu predloženia ponuky, ak je nevyhnutné, aby si už počas týchto rokovaní strany sprístupnili či vymenili know-howvedomosti, citlivé informácie alebo dáta.

V našej praxi sme sa stretli s desiatkami rôznych NDA – či už jednostranných, obojstranných, alebo viacstranných. 

Vieme ich nakoncipovať i spripomienkovať, posúdiť, či povinnosti a obmedzenia kladené v NDA sú nevyhnutné pre dosiahnutie jej účelu.  

Skontrolujeme, či vás podpis NDA neprimerane neobmedzí v ďalšom podnikaní, či vám ho dokonca nezlikviduje (napríklad záväzkom exkluzivity, ktorý ste nečakali).