Aby mal zamestnanec nárok na celú základnú výmeru dovolenky za kalendárny rok (t.j. napr. 4 týždne), je nevyhnutné, aby pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval nepretržite počas celého kalendárneho roka – t.j. napríklad od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020. V opačnom prípade má zamestnanec nárok len na tzv. pomernú časť dovolenky za kalendárny rok (pre účely tohto článku abstrahujeme od iných možných typov dovolenky upravených Zákonníkom práce).

Podľa § 102 Zákonníka práce, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru 1/12 dovolenky za kalendárny rok. Celým kalendárnym mesiacom je vždy obdobie celého mesiaca (napr. od 01.apríla do 30.apríla).

Uvedené má tieto následky:

• Zamestnanec, ktorý pracoval u zamestnávateľa napr. od 1. apríla 2019 do 31. marca 2020, bude mať nárok na pomernú časť dovolenky za rok 2019 v rozsahu 9 x 1/12 (za odpracované mesiace apríl až december 2019) a tiež nárok na pomernú časť dovolenky za rok 2020 v rozsahu 3 x 1/12 (za odpracované mesiace január až marec 2020). Jeho celkový nárok na dovolenku tak vo výsledku bude rovnaký (12/12), aký má zamestnanec pracujúci pre zamestnávateľa nepretržite počas celého kalendárneho roka.

• Avšak, zamestnanec, ktorý pracoval od 15. apríla 2019 do 14. apríla 2020 bude mať podľa § 102 Zákonníka práce nárok na pomernú časť dovolenky za rok 2019 v rozsahu 8 x 1/12 (za celé odpracované mesiace máj až december 2019) a nárok na pomernú časť dovolenky za rok 2020 v rozsahu 3 x 1/12 (za celé odpracované mesiace január – marec 2020); jeho celková výmera dovolenky je teda len 11/12 základnej výmery dovolenky, hoci reálne odpracoval  “12 mesiacov”.

Formulácia zákona teda nepriznáva nárok zamestnanca na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok za časť odpracovaného kalendárneho mesiaca, hoci zamestnanec v tom období vykonával pracovnú činnosť.